Sylabus
1. Úvod do problematiky, literatúra - Hospodárske dedičstvo Slovenska po Rakúsko-Uhorsku a hospodárska pozícia Slovenska v novej ČSR 2. Slovensko v povojnovej hospodárskej konjunktúre a následnej hospodárskej a deflačnej kríze 1919 - 1924 3.
Chudobné „zlaté roky“ hospodárstva ČSR 1924 -1929 na Slovensku - Štrukturálne zmeny v priemysle Slovenska v 20. rokoch a ich sociálno-ekonomické dôsledky 4. Pomalý nástup rozvoja infraštruktúry a dopravný problém Slovenska v 20. rokoch 5.
Rozmach a pád slovenského peňažníctva v 20 . rokoch 6. Výsledky pozemkovej reformy a vývoj poľnohospodárstva na Slovensku v 20. rokoch 7.
Slovensko v štátnom rozpočte ČSR alebo kto na koho doplácal, rozvoj živností a obchodu 8. Zmeny hospodárskych elít Slovenska a nástup prvej generácie slovenských národohospodárov 9.
Slovensko vo veľkej hospodárskej kríze 10. Urýchlenie rozmachu infraštruktúry ako nástroj prekonávania hospodárskej krízy a úloha štátu v prekonávaní agrárnej krízy na Slovensku 11.
Oživenie industrializácie Slovenska na pozadí vojnového ohrozenia ČSR v 30. rokoch 12. Hospodárske postavenie Slovenska v období rozpadu ČSR
Anotace
Pred rokom 1918 patrilo dnešné územie Slovenska k priemyselne najvyspelejším častiam prevažne agrárneho
Uhorska. V novej ČSR však podiel Slovenska na priemyselnej výrobe dosahoval iba okolo 8 %. Väčší význam Slovensko zaujímalo iba v oblasti poľnohospodárstva. Po rozpade jednotného trhu habsburskej monarchie hospodárstvo
Slovenska stratilo veľkú časť odbytísk a v zúženom ekonomickom priestore nového štátu jeho priemysel narážal na konkurenciu podstatne rozvinutejšieho priemyslu českých krajín.
V porovnaní s českými krajinami bola rozpadom monarchie podstatne viac zasiahnutá aj infraštruktúra Slovenska, ktorá vyžadovala urýchlenú prestavbu. Táto však prichádzala z rôznych príčin pomaly a ľahko zraniteľné hospodárstvo Slovenska muselo v 20. rokoch prejsť hlbokými
štrukturálnymi zmenami. Ich sprievodným javom bol zánik veľkej časti výrobných kapacít a následné sociálne problémy. Štrukturálne zmeny ekonomiky zasiahli aj západnú časť ČSR, ale odvetvovo vyspelejšie hospodárstvo českých krajín sa s nimi vyrovnávalo ľahšie. Hospodárske problémy vyvolávali na Slovensku protivládne, ako aj protičeské, nálady a politickú radikalizáciu. Osobitnou otázkou bol štátny rozpočet, kde podľa vládnych analýz malo Slovensko väčší podiel na výdavkoch než na príjmoch a české krajiny naň doplácali. Slovenskí národohospodári uvedené tvrdenia spochybňovali.
Urýchlenie hospodárskeho rozvoja nastalo paradoxne až vplyvom veľkej hospodárskej krízy, ktorej dôsledky motivovali štátne investície do infraštruktúry v záujme vytvorenia nových pracovných miest. Investície smerovali osobitne na Slovensko, lebo vzhľadom na rastúce nebezpečenstvo agresie zo strany Nemecka predstavovalo potenciálne vojnové zázemie.
Štát zároveň inicioval investície do slovenského zbrojárstva. Slovensko po prekonaní štrukturálnych zmien lákalo investorov aj lacnou pracovnou silou. Výsledkom bolo oživenie industrializácie Slovenska v druhej polovici 30. rokov.