Sylabus
*
1. Zvládanie - coping . Príčiny, prejavy a dôsledky stresu a záťaže. Kognitívno-transakčný model stresu. Spôsoby prekonávania stresu - adaptácia a zvládanie. Copingové stratégie. Ptroblémy merania copingu. Základné techniky, používané v oblasti. *
2. Osamelosť, bezmocnosť a beznádej, sociálna sieť a sociálna opora. Vymedzenie osamelosti a príčiny. Predpoklady prekonávania osamelosti. Naučená bezmocnosť a atribúcie. Vývinové súvislosti bezmocnosti. Bezmocnosť a beznádej. Sociálna sieť a jej charakteristika. Vymedzenie sociálnej opory. Kontext a koreláty sociálnej opory. Základné techniky, používané v oblasti. *
3. Stratégie sebauplatnenia. Prístupy k pojmu sebauplatnenie. Situačno-kontextové a dispozičné chápanie zdrojov sebauplatnenia. Teórie sebauplatnenia. Škály sebauplatnenia. *
4. Psychológia múdrosti. Východiská uplatnenia konceptu v psychológii. Teórie múdrosti. Implicitné a explicitné prístupy k múdrosti. Konštrukcia nástrojov na poznávanie múdrosti. *
5. Sociálna psychológia humoru. Vývinové aspekty humoru. Kultúrne a sociálno-psychologické súvislosti humoru. Humor a osobnosť. Interpersonálne funkcie humoru. Humor a telesné i duševné zdravie. Humor v rôznych sférach života i v terapii. *
6. Psychológia poverčivosti (superstitiousness). Sociálne a kultúrne zdroje povečivosti. Situačné a dispozičné činitele poverivosti. Povečivosť v rôznych životných situáciách. Barnumov (Meehlov) efekt.
Anotace
Aplikovaná sociálna psychológia (ASP) zasahuje do rôznych sfér ľudskej aktivity v rovine výskumnej i praktickej. V rámci predmetu bude pozornosť venovaná 6 vybraným tematickým celkom (1.Zvládanie - coping,
2. Osamelosť, bezmocnosť a beznádej, sociálna sieť a sociálna opora ,
3. Stratégie sebauplatnenia,
4. Psychológia múdrosti,
5. Sociálna psychológia humoru,
6. Psychológia poverčivosti -superstitiousness), ktoré budú slúžiť na ozrejmenie toho, že metodológia, ktorú ASP požíva, teoretické zdroje, z ktorých vychádza, slúžia analýze, porozumeniu a praktickému uchopeniu rôznych sociálnych javov. Súčasne ASP pritom zostáva na vedeckých pozíciách, teda neosobuje si kompetenciu morálnych súdov a svoje zistenia neponúka v prospech rôznych ideologických či politických doktrín. Naopak, usiluje sa v riešení týchto tém o besprostredný a produktívny dialóg s ostatnými zainteresovanými vednými disciplínami a pri aplikácii svojho poznania sa snaží reflektovať ducha humanistických tradícií svojej materskej disciplíny, psychológie.