Abstrakt
Kým dominantná kultúra bezdomovectvo chápe ako nepriaznivú životnú situáciu, ktorú je potrebné čo najrýchlejšie vyriešiť tým, že bezdomovcov podporíme v opätovnému získaniu práce a ubytovania, sami bezdomovci svoju situáciu v mnohých prípadoch vnímajú ako dlhodobo udržateľný spôsob života, ktorý je pre ne za súčasných podmienok cieľový. Ak zameriame pozornosť na ich minulosť, môžeme identifikovať mnohé závažné ťažkosti, ktoré súčasným bezdomovcom ich predošlý - mainstreamový - spôsob života prinášal.
Tento uhol pohľadu nám umožní nahliadnúť na bezdomovectva ako na svojrázne riešenie intenzívnych vnútorných pnutí, ktoré spôsobuje ten život, o ktorom my spravidla hovoríme ako o normálnom. Jadrom tejto práce je sledovanie procesu, v rámci ktorého bezdomovci opúšťajú pôvodné hodnoty a normy dominantné spoločnosti a nahrádzajú ich hodnotami a normami bezdomovecké subkultúry.
Prijatím novej bezdomovecké identity robí svoj život na jednu stranu subjektívne zmysluplným a do istej miery hodnotným, na stranu druhú stále viac nezvratným.