Abstrakt
Predkladaný príspevok má za úlohu priblížiť aspekty intersekcionálneho akademického výskumu v oblasti sociálnej antropológie, disability studies a genderových štúdií, ktorý sa realizuje na poli sebaurčujúcej osobnej asistencie (OA) (t.j. asistencie, ktorú si hľadá, vyberá, zaúča, inštruuje, koordinuje, vedie, kontroluje a ohodnocuje výhradne osoba užívajúca túto službu). Jeho úlohou je prakticky demonštrovať dôležitosť intersekcionálneho prístupu a poukázať na to, akým spôsobom môže jeho absencia negatívne ovplyvňovať či skresľovať vedecký výskum.
Vynechávanie či nekonzistentné uplatňovanie intersekcionálneho prístupu som si začala výrazne všímať pri výskumoch v oblasti teórií reprodukčnej (ako protikladu k produktívnej) a emočnej práce, ktoré sa venovali hlavne globálnym nerovnostiam v oblasti politiky starostlivosti (Vora, 2012; Tronto, 2002; Parreñas, 2001). Pri tematizácii úlohy (prisťahovalých) žien v pozícii opatrovateliek upozorňovali na neviditeľnosť ich práce, no zároveň ignorovali prácu osôb užívajúcich poskytovanú službu.
Výsledkom takéhoto opomenutia bola napr. nemožnosť adekvátne zahrnúť aktívnu participáciu osoby užívajúcej OA na procese prijímania tejto služby, či výrazná skreslenosť neodmysliteľnej fluidity mocenských vzťahov medzi zúčastnenými jedincami. Uvedené opomíňanie tak zneviditeľňovalo formy starostlivosti a práce, ktoré telesne znevýhodnený človek vykonáva v prospech osoby poskytujúcej službu OA.
Pri celkovom vynechávaní analytickej kategórie telesného znevýhodnenia sa tiež nedostávalo náležitej (akademickej) pozornosti problematike telesnej "inakosti" v prepojení otázkami genderu a prekarizovanej práce či konštituovania normatívu spôsobilosti na pozadí poskytovania služby OA. Zámerom môjho výskumu sa preto stalo sledovanie a rozkrývanie spôsobov sociálnej diferenciácie a (neviditeľnej) hierarchizácie, a to špecificky na formách práce, ktoré prebiehajú v kontexte slovenského a českého prostredia medzi osobou poskytujúcou a osobou užívajúcou službu sebaurčujúcej OA.
V rámci intersekcionality som sa rozhodla priniesť do popredia telesné znevýhodnenie ako analytickú kategóriu umožňujúcu skúmať aktívnu participáciu užívateľky OA na tejto službe, ktorá poskytuje možnosť aktérstva v procese tzv. deinštitucionalizácie. Jej zahrnutie umožňuje nielen analyzovať formovanie, udržiavanie a premenlivosť mocenských rozdielov a vzťahov medzi nimi, ale aj hlbšie rozpracovať genderové aspekty geopolitiky a telesnosti v súvislosti s otázkami moci.
Takéto prepojenie umožňuje poukázať na genderové aspekty sebaurčujúcej OA, ktoré výrazne ovplyvňujú povahu a dynamiku procesu poskytovania OA (ktorý je jednak genderom podmienený, a jednak súčasne sám genderové identity a vzťahy vytvára). Nekonzistencia intersekcionálneho prístupu, ktorý síce zahŕňal kategórie genderu či etnicity, no už nie telesného znevýhodnenia, viedla aj k vynechávaniu mojej osobnej žitej skúsenosti.
Vo výskume, ktorý som začala realizovať, som sa preto rozhodla vychádzať z každodennej skúsenosti telesne ťažko znevýhodnenej ženy, aktivistky a výskumníčky žijúcej v dvoch krajinách EÚ, kde sa často nereflektujú základné práva a potreby ťažko telesne znevýhodnených osôb. Pre môj výskum sa stalo ústredným práve zažívanie každodenných situácií a úsilie telesne znevýhodnenej ženy týkajúce sa nielen zaistenia služby OA v kontexte prekarizovanej práce, ale aj zabezpečenia bývania, sociálnych služieb či práva na slobodu pohybu v rámci EÚ.
Uvedený prístup mi automaticky otvoril pole pre realizáciu výskumu vedeného z intersekcionálnej perspektívy, ktorá prepája telesné znevýhodnenie a gender s národnosťou, etnicitou/'rasou', sociálnym statusom i sexualitou. Takáto perspektíva mi, okrem iného, tiež umožňuje podrobne skúmať prevládajúce vnímanie sociálneho systému oboch krajín ako uspokojivého, vhodného či dokonca výhodného a reflektovať prezentovanie slobody pohybu v rámci EÚ ako samozrejmého práva jej občanov a občianok, hoci skutočnosť ťažko telesne znevýhodnených osôb týmto tvrdeniam neodpovedá.
Na spomenutých priesečníkoch budem v konferenčnom príspevku konkrétnym spôsobom poukazovať aspoň na časť prínosu, ktorý intersekcionalita do výskumu prináša.