Ťažko telesne znevýhodnení (TZ) ľudia sú najdiskriminovanejšou skupinou obyvateľstva na Slovensku. Nemajú kde bývať, lebo bezbariérové byty sa nestavajú.
Nesmú si dostatočne zarábať vlastnou prácou, inak začnú uberať z odmeny ich osobným asistentkám a asistentom. Nemajú slobodu pohybu ani len v rámci EÚ, hoci hranice sú údajne otvorené a každý iný človek, s výnimkou väznených, ich môže opustiť na viac ako 60 dní.
Nemôžu vlastniť majetok presahujúci necelých 40 000,- EUR, hoci Ústava garantuje právo na majetok všetkým. Pokiaľ by sa možnosť bývania, zarábania na živobytie, vlastnenia majetku alebo slobody pohybu upierala ktorejkoľvek inej skupine obyvateľstva, pravdepodobne by sa hovorilo o vážnom upieraní jej základných ľudských práv a slobôd.
O diskriminácii ťažko TZ ľudí sa však dlhodobo mlčí. To všetko sa im deje LEN preto, lebo ich dôstojná existencia je priamo naviazaná na službu OA, bez ktorej neprežijú ani niekoľko hodín.
Pri jej odňatí im prakticky hrozí bezprostredná smrť. Je smutné, že práve kvôli jej potrebe sa ocitajú v rôznych druhoch dávkovej pasce a v zajatí chudoby.
Pritom by stačili aspoň 4 zmeny, ktoré by mohli bez výrazného zaťaženia štátneho rozpočtu značne zlepšiť ich postavenie: ustanoviť OA za platené povolanie, zrušiť hranicu príjmu a spoločné posudzovanie osôb pri priznaní príspevku na OA, zrušiť hranicu výšky majetku a zrušiť zákaz pobytu mimo územia SR presahujúci dĺžku 60 dní. V konferenčnom príspevku sa pokúsim načrtnúť nutnosť zrušenia, resp. možnosti riešenia týchto diskriminačných bodov.