Abstract
Bezdomovectvo je téma, ktorá v sebe zahŕňa rodové perspektívy. V európskych krajinách na to upozornilo už viacero autorov a autoriek (viz. napríklad Doherty, 2001; Doherty a kol. 2002; Doherty, 2003).
Dôvody, prečo sa ženy dostávajú do situácie bezdomovectva, sa v mnohých aspektoch líšia od dôvodov, ktoré vedú k bezdomovectvu mužov. Skúsenosti bezdomovectva žien sú však často podceňované.
V širšom kontexte sa bezdomovectvo žien vzťahuje na mechanizmy spoločenských nerovností, ktoré sa dotýkajú aj žien, ktoré nie sú marginalizované. Avšak faktory ako diskriminácia na pracovnom trhu na základe rodu a veku, násilie, zadlženosť a pod. sú u marginalizovaných žien zväčša dôvodom, pre ktorý sa ocitli v situácii bezdomovectva, resp. kvôli ktorému je pre ne neskôr ťažké sa z takejto situácie vymaniť. Špecifickou kategóriou je skryté bezdomovectvo, ktoré sa týka práve žien (Jones, 1999; Watson, 2000; Reeve a kol. 2006; Reeve a kol. 2007).
Skryté bezdomovectvo je problematické vo viacerých rovinách. Má mnoho podôb, z ktorých mnohé nie sú vo verejnom priestore viditeľné (v materiálnom ani nemateriálnom zmysle).
Ako sa prejavuje ne/viditeľnosť bezdomovectva žien? Ako dochádza k tomu, že sú ženy bez domova prehliadané? A naopak, v čom tkvie ich viditeľnosť v kontexte bezdomovectva? Príspevok vychádza z etnografického výskumu, ktorý bol realizovaný v období rokov 2012 - 2017 v troch geograficky rozličných terénoch v Českej a Slovenskej republike. Bude sa sústrediť na predstavenie špecifík bezdomovectva žien, konkrétnych stratégií ich jednania a možnosti riešenia problematiky za účasti sociálnych antropologičiek a antropológov.