Abstract
Výstava Orient2 rozjíma nad existenciou východoeurópskej identity. Za zjednocujúci aspekt tohto neurčitého regiónu považuje projekt jeho protirečivé, ale zároveň vzájomne sa doplňujúce sebapodceňovanie a arogancia, ako dve vymedzujúce sa polohy jeho zranenej identity.
Poukazujúc na potlačovaný komplex menejcennosti ako možný dôvod súčasného nárastu nacionalizmu a nedemokratických tendencií vo východnej Európe si kladie otázku, či by sa akceptovanie zlyhania pri formovaní a realizácii východoeurópskych identít nemohlo zmeniť na ich pozitívum.Výstava formou terapeutickej re-inscenácie prekvapení, sklamaní, tráum a ponížení v rámci piatich žánrových scén dramatizuje neslávnu históriu regiónu za uplynulých tridsať rokov. Na tento účel si volí optiku pocitu oslobodenia v jeho diferencovanej, ale zásadnej falošnosti.
