Abstrakt
Počas štúdia na Univerzite Karlovej so zameraním na kultúrnu a sociálnu antropológiu som sa rozhodla uskutočniť svoj dizertačný projekt v málo prebádanej oblasti osobnej asistencie. Nie však z pohľadu osobných asistentov a asistentiek, ale z pohľadu užívateľky osobnej asistencie, ktorá si túto službu zaisťuje výhradne sama na 24 hodín denne, sedem dní v týždni.
Pod pracovným názvom Rekonceptualizácia práce a starostlivosti skrz aktívnu participáciu užívateľky sebaurčujúcej osobnej asistencie na tejto službe tak od októbra 2017 realizujem výskum, ktorého súčasťou sú aj autoetnografické zápisky z terénneho denníka. Voľba metódy autoetnografie dáva možnosť nahliadnuť za pomyselné dvere, za ktoré by iné výskumné metódy dohliadli len ťažko - do osobného sveta výskumníčky a ťažko telesne znevýhodnenej ženy, ktorý je viac než jej fyzickým stavom podmienený spoločenským a politickým rozhodnutím štátu nereflektovať potrebu ustanovenia osobnej asistencie ako zamestnania.